Odroda hrozna · Abruzzo · Taliansko
Cordisco · Primaticcio · Uva Abruzzese
Druhá najrozšírenejšia červená odroda Talianska — a zároveň tá, ktorú si ľudia najčastejšie pomýlia s niečím úplne iným.
Najväčší omyl talianskeho vína
Montepulciano nie je z Montepulciana
V južnom Toskánsku leží mestečko Montepulciano a vyrába sa v ňom Vino Nobile di Montepulciano. To víno je však zo sangiovese. Odroda montepulciano v ňom nie je a vo viniciach okolo mestečka sa prakticky nepestuje. Rovnaké meno, iná odroda, iný kraj.
Zámena je stará. Ešte v 19. storočí ampelografi pokladali montepulciano za jedno zo synoným sangiovese. Rozlíšili ich až v roku 1853 — a to podľa dozrievania: sangiovese dostalo prívlastok primaticcio (skoré), montepulciano cordisco (neskoré). Cordisco sa ako synonymum používa dodnes. Moderná analýza DNA neskôr potvrdila, že tie dve odrody spolu nesúvisia vôbec.
Abruzzo
Odroda, ktorá neprekročí Conero
Doma je v Abruzze, v pásme kopcov medzi Apeninami a Jadranom. Dozrieva neskoro, a to jej vytyčuje hranicu: severnejšie než výbežok Monte Conero pri Ancone by hrozno nedozrelo a víno by zostalo zelené a ostré. Preto sa montepulciano v severnom Taliansku prakticky nepestuje.
Historicky putovalo za teplom. Zo studenej Val Peligna vo vnútrozemí L'Aquily sa posúvalo k moru — do okolia Terama, Pescary a Chieti, kde má viac slnka a dlhšiu jeseň.
Dlho pritom nebolo vínom, ale surovinou. Celé desaťročia sa vyvážalo ako vino da taglio — husté, tmavé a alkoholické víno, ktorým sa dolievali a farbili slabšie ročníky zo severu. Vlastné meno na etikete dostalo až s apeláciou v roku 1968.
Vo vinici
Bujná odroda, ktorú treba držať skrátka
Montepulciano rastie samo od seba veľmi ochotne. Má vysokú plodnosť očiek a bez regulácie úrody dá veľa hrozna priemernej kvality — presne to je dôvod, prečo sa jeho meno dlho spájalo s lacnými vínami. Rozdiel medzi nudnou a vynikajúcou fľašou sa tu robí v januári pri reze, nie v pivnici.
Pučí stredne neskoro, čím sa vyhýba jarným mrazom, a dozrieva neskoro. Má rado íly a ílovito-vápenaté pôdy, ktoré cez horúce leto udržia vlhkosť, a vetrané polohy — strapce sú veľké, krídlaté a v mokrých rokoch náchylné na plesne.
Tradičnou formou vedenia je pergola abruzzese, vysoký viničný altán, ktorý hrozno tieni pred pálivým slnkom. V posledných desaťročiach ju dopĺňa nižšia a prísnejšia spalliera, ktorá dáva menšiu, ale sústredenejšiu úrodu.
Bobule majú hrubú šupku a veľa polyfenolov. Odtiaľ pochádza to, čo na montepulciane spoznáte hneď: takmer nepriehľadná farba a vysoký extrakt.
Chuťový profil
Tmavé, mäkké, bez ostrých hrán
Vo vôni je čierna čerešňa, slivka a ostružina, s pár rokmi vo fľaši pribudne korenie, tabak a sušené bylinky. V ústach stredné až plné telo, mäkké taníny a nižšia kyselina — a práve tá kombinácia je dôvod, prečo montepulciano pôsobí „hladko" aj pri štrnástich percentách alkoholu. Je to červené víno, ktoré nemusíte rozpíjať hodinu.
Jedna odroda, tri vína
Ružové, červené a to, čo vydrží desať rokov
Z montepulciana sa nerobí len jeden typ vína. Tá istá odroda z tej istej vinice dá tri celkom odlišné fľaše podľa toho, ako dlho zostane šťava v kontakte so šupkami a čo sa s vínom deje potom.
Cerasuolo
Meno pochádza z talianskeho cerasa, čerešňa — a presne tak aj vyzerá. Nie je to bledé provensálske rosé: šupky montepulciana pustia toľko farby, že stačí pár hodín macerácie.
Od roku 2010 má Cerasuolo d'Abruzzo vlastnú apeláciu DOC, predtým patrilo pod červené.
Nerez
Kvasenie a zrenie v nerezi zachová ovocie a sviežosť. Víno na každý deň, ktoré netreba odkladať — najlepšie je v prvých dvoch až troch rokoch.
Toto je tá kategória, v ktorej je montepulciano medzi červenými vínami najlepší pomer ceny a obsahu pohára.
Riserva
Hrubé šupky znamenajú veľa fenolov a tie unesú drevo. Zrenie v sudoch pridá vanilku, kakao, tabak a sušené slivky.
Riserva z dobrej polohy pokojne vydrží desať aj viac rokov — čo je presne to, čo väčšina ľudí od montepulciana nečaká.
Čo hľadať na etikete
Od vína na dolievanie k vlastnej pyramíde
Posledných šesťdesiat rokov je príbehom toho, ako sa Abruzzo snaží dostať montepulciano z regálu s najlacnejšími vínami.
- 1968 Vzniká Montepulciano d'Abruzzo DOC a pokrýva celý kopcovitý pás regiónu vo všetkých štyroch provinciách — Teramo, Pescara, Chieti a L'Aquila.
- 1995 Kopce nad Teramom sa vyčleňujú ako podoblasť Colline Teramane.
- 2003 Colline Teramane sa stáva samostatným DOCG, najvyšším stupňom talianskej klasifikácie. Dnes sa píše ako Colline Teramane Montepulciano d'Abruzzo.
- 2004 V susednom kraji Marche sa na Conero DOCG povyšuje riserva z Rosso Conero. Obe apelácie stoja na minimálne 85 % montepulciana.
- 2010 Ružové Cerasuolo d'Abruzzo dostáva vlastné DOC.
- 2023 Nový disciplinár prekresľuje celú DOC: deväť podoblastí, prísnejšie výnosy a označenia Superiore a Riserva viazané na konkrétne územie, ktoré musí byť uvedené na etikete.
- 2025 Pribúda ďalšie DOCG, Casauria.
Mimo Abruzza nájdete montepulciano v Marche (Rosso Conero, Rosso Piceno), v Molise, Puglii, Laziu a Umbrii. Severne od Ancony už len výnimočne.
K čomu sa hodí
Víno k mäsu, paradajke a ovčiemu syru
Mäkké taníny sú tu praktická výhoda. Tvrdšie červené vína si s paradajkovou omáčkou často nerozumejú — montepulciano áno, a preto je to jedno z mála vín, ktoré naozaj sadne k pizzi.
- Cestoviny s mäsovým ragú, lasagne, zapekané cestoviny.
- Grilované a pečené jahňacie, bravčové rebrá, klobásy.
- Pizza a všetko s pečenou paradajkou.
- Zrelé ovčie syry, najmä pecorino.
- Huby, pečená zelenina, strukoviny s olivovým olejom.
Mladšie ročníky pokojne podávajte trochu chladnejšie, okolo 16 °C. Cerasuolo vychladené na 10–12 °C zvládne aj to, čo býva pre červené víno priťažké — ryby na grile, tuniaka, cestoviny s morskými plodmi.
Prečo po nej siahnuť
Tá istá odroda za sedem eur aj za sedemdesiat
Montepulciano má problém, ktorý by iné odrody brali ako kompliment: dokáže byť dobré aj lacné. Roky to z neho robilo bezpečnú voľbu v akcii — a zároveň mu to držalo cenu pri zemi natoľko, že v roku 2023 región pristúpil k regulácii objemov, aby ju zdvihol.
Predáva sa za príliš nízku cenu vzhľadom na svoju skutočnú kvalitu.
Emanuele Imprudente, radca pre poľnohospodárstvo regiónu Abruzzo, 2023
Pre pijana z toho plynie jednoduchý záver. Lacné montepulciano je spoľahlivá každodennosť — tmavé, mäkké, ovocné víno, ktoré sa nepokazí. Ale keď v regáli vystúpite o pár eur vyššie a na etikete nájdete Colline Teramane, Superiore, Riserva alebo názov podoblasti, dostanete niečo celkom iné: víno s hĺbkou, korenistosťou a schopnosťou zrieť roky. Je to stále tá istá odroda. Len s inými ambíciami.
